Uloženie odpadov na skládku

Existujú tri typy skládok:

1. Skládky kde sa skládkuje iba inertný odpad (odpad zo stavieb). Do tejto kategórie zahrňujeme napríklad staré tehly, kvádre, kamene.

2. Skládky kde sa ukladá nebezpečný odpad. Týchto skládok je veľmi málo a skládkuje sa tam naozaj iba odpad ako rôzne typy priemyselných odpadov. Ľuďom najznámejšie nebezpečné odpady ktoré sa môžu skládkovať sú rukavice a handričky znečistené olejmi, farbami a podobne. Rovnako sem patria aj obaly z nebezpečných odpadov, t.j. plechovky z farieb, lakov, atď.

3. Skládky ostatných odpadov. Tu sa skládkujú ostatné odpady z priemyselnej výroby ale aj odpady z komunálnej sféry, t.j. odpady produkované domácnosťami.

V prvej kategórii stojí skládkovné okolo 10 EUR/tona. V druhej kategórii 100-150 EUR/tona. V tretej kategórii sa ceny pohybujú okolo 30-40 EUR/tona. Uvedené ceny sú vrátane poplatku za uloženie na skládku.

Samozrejme že skládkovanie je neekologická forma nakladania s odpadmi a navyše sa zato ako vidíte vyššie platia nemalé peniaze. Z tohto dôvodu je nevyhnutné aby každý začal sám od seba triedením odpadov. Takto dosiahneme nielen čistejšie a zdravšie životné prostredie, ale si aj znížime náklady na domácnosť. Treba myslieť na budúce generácia a preto už teraz treba hľadať všetky alternatívne riešenia využitia odpadov. Začnime len takými alkalickými batériami. Prečo ich vyhadzujete do koša spolu s komunálnym odpadom, keď v každom jednom nákupnom stredisku existujú zberné nádoby, kde ich môžete odovzdať. Je to len nás ako bude naša Zem vyzerať.

 

Ako správne triediť odpady a prečo?

Odpady je najlepšie triediť hneď na mieste ich vzniku. Správne triedenie u komunálneho odpadu je nasledovné:

1. Zmesový odpad: Zahŕňa všetky tie odpady, ktoré nevieme alebo nedokážeme vytriediť. Ide o odpad, ktorý sa dostáva v slovenských obciach zväčša do čiernych kontajnerov a našou povinnosťou je eliminovať ho v najväčšej možnej miere, pretože skončí  v spaľovni (na Slovensku sú iba 2 spaľovne komunálneho odpadu) alebo na skládkach, kde zbytočne zaťažuje naše životné prostredie. Ideálne by bolo, aby sme triedili tak dokonale, že táto kategória prestane existovať.

2. Papier a lepenka: Zahŕňa všetok biely papier, noviny, kartón. Umiestňuje sa do modrých kontajnerov najlepšie v suchom stave. Po odvoze sa zlisuje, aby jeho preprava do papierní bola čo najekonomickejšia. V papierni sa z neho opätovne vyrobí papier alebo kartón.

3. Plasty: Zahŕňajú najmä fľaše z drogérie, olejov, nápojov ale aj všetok obalový plast (peny, fólie hladké, fólie bublinkové) ako aj ostatné plasty. Plasty sa po odvoze triedia podľa druhu a farby, perú, drvia, tepelne spracujú a vyrobí sa recyklovaný materiál (pelety, malé guličky). Z tohto materiálu plastové lisovne vyrobia nový výrobok.

4. Kovy: Z odpadového kovu sa v hutách alebo zlievarňách opäť vyrobí kov.

5. Sklo:  Z odpadového skla sa opäť vyrobí v sklárni sklo.

6. Tetrapaky: Je to kompozit rôznych materiálov, ktorý má využitie napríklad v stavebníctve.

7. Bioodpad: Využíva sa pri kompostovaní a hmotnostne tvorí momentálne polovinu komunálneho odpadu. Som preto prekvapený, že pri jeho triedení sa Slovensko nachádza kdesi v odpadovom praveku.

8. Stavebný odpad: Využíva sa v stavebníctve alebo sa ním môžu zakryť staré lomy.

9. Elektroodpad: Dá sa odovzdať v predajniach pri kúpe nového výrobku alebo v odpadových spoločnostiach. Spracuje sa tak, že nebezpečné časti sa odstránia (v zmysle zákona) a zvyšné plasty a kovy sa oddelia, podrvia a tak vzniknú cenné druhotné suroviny z ktorých sa ďalej vyrábajú nové výrobky.

10. Iné odpady: Ide o všetky odpady vyššie nezaradené, ktoré sa síce vyskytujú v menšej miere, ale sú o to nebezpečnejšie a v žiadnom prípade ich nesmieme ukladať do čiernych kontajnerov ako zmesový komunálny odpad. Patria sem napríklad nebezpečné odpady (zvyšky farieb, lakov, absorbenty, oleje) alebo lieky, ktoré sa odovzdávajú v spoločnostiach, ktoré majú povolenie na nakladanie s nebezpečným odpadom.

Odpady a čo ďalej?

Existujú desiatky definícii čo je to vlastne odpad. Tá najjednoduchšia definícia, ktorú vysype z rukáva aj malé dieťa je: “Odpad je nepotrebná vec, ktorú chceme zahodiť.” Ak citujeme zákon eventuálne výklad zákona o odpadoch dozvieme sa: ” Odpad je hnuteľná vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom a inými osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. ” Tieto dve definície sú vo svojej podstate zhodné. Rozdiel je iba v podaní teda v tom, že detská definícia je priama, ktorá nazýva veci ich pravými menami. Zákon používa honosnejšie výrazy, ktoré na podstate veci aj tak nič nemenia, pričom všetko jednoduché zbytočne komplikuje a tým ako aj rôznymi výnimkami, vytvára priestor ako ho legálne obchádzať. Je tu potom otázka načo je tento zákon, ktorý sa aj tak často novelizuje, dopĺňa alebo úplne mení? Výsledok komplikovaného zákona je žalostný. Podľa údajov Eurostatu sa na Slovensku recyklovalo iba 6% komunálneho odpadu. Slovensko je tretie od konca spomedzi európskych krajín (za Srbskom a Rumunskom) v zhodnocovaní komunálnych odpadov. Ak poslanci chcú dosiahnuť pri tvorbe zákonov pozitívny a verejnoprospešný výsledný efekt, musia prihliadať na to, aby zákony boli čo najjednoduchšie a zároveň kvalitné. Zákon by mal platiť bez akejkoľvek zmeny alebo novelizácie aspoň 10 rokov. Je to ťažko dosiahnuteľné, lebo politici sú ochotní uvažovať iba z hľadiska ich funkčného obdobia, ktoré trvá štyri roky. Preto je dôležité začať od detí o ktorých píšem na začiatku. Bez ohľadu na zákony a nariadenia, musíme naučiť naše deti správne triediť odpadky z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom sú peniaze, inak povedané zabrániť plytvaniu prírodných nerastných zdrojov a zbytočnej výrobe správnym triedením eventuálne predchádzaním vzniku odpadu. Druhým dôvodom sú ich deti. Povinnosťou každej generácie je odovzdať našu planétu svojim deťom aspoň v takom stave v akom ju dostali od rodičov.