Existujú desiatky definícii čo je to vlastne odpad. Tá najjednoduchšia definícia, ktorú vysype z rukáva aj malé dieťa je: “Odpad je nepotrebná vec, ktorú chceme zahodiť.” Ak citujeme zákon eventuálne výklad zákona o odpadoch dozvieme sa: ” Odpad je hnuteľná vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade so zákonom a inými osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. ” Tieto dve definície sú vo svojej podstate zhodné. Rozdiel je iba v podaní teda v tom, že detská definícia je priama, ktorá nazýva veci ich pravými menami. Zákon používa honosnejšie výrazy, ktoré na podstate veci aj tak nič nemenia, pričom všetko jednoduché zbytočne komplikuje a tým ako aj rôznymi výnimkami, vytvára priestor ako ho legálne obchádzať. Je tu potom otázka načo je tento zákon, ktorý sa aj tak často novelizuje, dopĺňa alebo úplne mení? Výsledok komplikovaného zákona je žalostný. Podľa údajov Eurostatu sa na Slovensku recyklovalo iba 6% komunálneho odpadu. Slovensko je tretie od konca spomedzi európskych krajín (za Srbskom a Rumunskom) v zhodnocovaní komunálnych odpadov. Ak poslanci chcú dosiahnuť pri tvorbe zákonov pozitívny a verejnoprospešný výsledný efekt, musia prihliadať na to, aby zákony boli čo najjednoduchšie a zároveň kvalitné. Zákon by mal platiť bez akejkoľvek zmeny alebo novelizácie aspoň 10 rokov. Je to ťažko dosiahnuteľné, lebo politici sú ochotní uvažovať iba z hľadiska ich funkčného obdobia, ktoré trvá štyri roky. Preto je dôležité začať od detí o ktorých píšem na začiatku. Bez ohľadu na zákony a nariadenia, musíme naučiť naše deti správne triediť odpadky z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom sú peniaze, inak povedané zabrániť plytvaniu prírodných nerastných zdrojov a zbytočnej výrobe správnym triedením eventuálne predchádzaním vzniku odpadu. Druhým dôvodom sú ich deti. Povinnosťou každej generácie je odovzdať našu planétu svojim deťom aspoň v takom stave v akom ju dostali od rodičov.
odpadyokolonas 